Z hľadiska zrnitosti pôdy delíme pôdy na ľahké, stredné a ťažké. Medzi ľahké pôdy patria piesočnaté a hlinitopiesočnaté pôdy.

Medzi stredne zrnité pôdy patria piesočnatohlinité, hlinité, prachovitohlinité, prachovité, piesočnatoílovitohlinité, ílovitohlinité a prachovitoílovitohlinité. Medzi ťažké pôdy patria piesočnatoílovité, prachovitoílovité a ílovité pôdy.

Pôdoznalectvo je vedou skúmajúcou pôdu, odborne nazývaná aj pedológia. Pedogeografia skúme rozmiestnenie pôd z geografického hľadiska.

Typy pôdnych druhov

Piesočnatý typ pôdy

Tento pôdny druh predstavuje zrnitosť s dominantným zastúpením frakcie piesku, pričom obsah ílovitých častíc je zanedbateľný. Z pedofyzikálneho hľadiska sú tieto pôdy charakteristické vysokou makropórovitosťou, čo zabezpečuje nadmernú prevzdušnenosť a extrémne vysokú hydraulickú vodivosť. Zrážková voda rýchlo infiltruje do hlbších horizontov, čo však spôsobuje nízku retenčnú vodnú kapacitu a neschopnosť zadržať vlahu pre rastliny. V dôsledku intenzívnej aerácie v nich prebieha rýchla mineralizácia organickej hmoty, sorpčný komplex je nenasýtený a má nízku výmennú kapacitu katiónov, preto sú tieto pôdy prirodzene chudobné na živiny.

Hlinitopiesočnatý typ pôdy

Hlinitopiesočnaté pôdy tvoria prechod medzi ľahkými a strednými pôdami, pričom si zachovávajú charakter ľahkej obrábateľnosti, no vykazujú priaznivejšie agronomické vlastnosti než čisté piesky. Obsahujú mierne zvýšený podiel jemnejších frakcií, čo umožňuje tvorbu elementárnej pôdnej štruktúry a čiastočnú kohéziu pôdnych agregátov. Vďaka tomu majú lepšiu schopnosť viazať vodu a spomaľovať jej vsakovanie, čím sa znižuje riziko extrémneho vysychania. Sú to pôdy výhrevné, avšak pre udržanie úrodnosti vyžadujú pravidelný prísun organických hnojív na stabilizáciu sorpčného komplexu.

Piesočnatohlinitý typ pôdy

V rámci kategórie stredných pôd predstavuje tento typ agronomicky veľmi cenený substrát, v ktorom sa harmonicky dopĺňajú vlastnosti piesčitej a hlinitej zložky. Fyzikálne vlastnosti sú priaznivé: pôda má dostatočnú priepustnosť, ktorá bráni zamokreniu, no zároveň disponuje dostatočným množstvom kapilárnych pórov na zásobenie rastlín vodou. Pôdna štruktúra je stabilnejšia než u ľahkých pôd a nevytvára prísušok tak intenzívne ako pôdy prachovité. Z hľadiska kultivácie ide o pôdy s nízkym merným odporom, ktoré sú vhodné pre pestovanie širokého spektra plodín.

Hlinitý typ pôdy

Z pedologického hľadiska sú hlinité pôdy považované za textúrne optimum s vyváženým pomerom piesku, prachu a ílu. Táto zrnitosť podmieňuje vznik kvalitnej drobnohrudkovitej štruktúry, ktorá je kľúčová pre úrodnosť. Pôdy majú ideálny pomer medzi kapilárnou a nekapilárnou pórovitosťou, čo zabezpečuje optimálny vodný a vzdušný režim. Vykazujú vysokú biologickú aktivitu edafónu a priaznivé chemické vlastnosti, vrátane vysokej pufračnej schopnosti a schopnosti pútať živiny v forme prístupnej pre rastliny. Sú univerzálne využiteľné pre poľnohospodársku produkciu.

Prachovitý a prachovitohlinitý typ pôdy

Tieto pôdy sa vyznačujú vysokým obsahom prachovej frakcie, čo im dodáva špecifické, často problematické fyzikálne vlastnosti. V suchom stave sú prašné a múčnaté, v mokrom stave majú tendenciu k tečeniu a zlievaniu (tixotropia). Ich najväčším nedostatkom je náchylnosť na degradáciu štruktúry vplyvom dažďa, kedy dochádza k upchávaniu pórov a tvorbe nepriepustnej pôdnej kôry (prísušku). Hoci môžu byť chemicky bohaté, ich nízka štrukturálna stabilita ich predurčuje k náchylnosti na vodnú eróziu.

Ílovitohlinitý a piesočnatoílovitohlinitý typ pôdy

Ide o ťažšie varianty stredných pôd, kde zvýšený podiel ílovitých častíc začína výraznejšie ovplyvňovať mechanické vlastnosti. Tieto pôdy vykazujú vyššiu kohéziu a plasticitu, čo zvyšuje energetickú náročnosť pri ich obrábaní. Majú vysokú vodnú kapacitu a dobre viažu živiny vďaka bohatému sorpčnému komplexu. Rizikom však môže byť dočasné zamokrenie v období nadmerných zrážok, kedy pomalšia infiltrácia vody môže viesť k redukčným procesom v pôdnom profile. Vyžadujú si precízne načasovanie agrotechnických zásahov, aby sa predišlo zhutňovaniu podorničia.

Ílovitý typ pôdy

Tento typ predstavuje ťažké pôdy s dominanciou ílovitej frakcie (častice pod 0,002 mm). Fyzikálne sú charakteristické vysokou hustotou, prevahou mikropórov a veľmi pomalým pohybom vody. Vyznačujú sa vysokou plasticitou, lepivosťou a schopnosťou napučiavania a zmršťovania, čo v suchom období vedie k tvorbe hlbokých trhlín. Sú to tzv. „minútové pôdy", ktoré sa dajú obrábať len v krátkom časovom intervale optimálnej vlhkosti, a zároveň sú tepelne pasívne (studené pôdy).

Piesočnatoílovitý a prachovitoílovitý typ pôdy

Tieto pôdne druhy patria do skupiny ťažkých pôd, pričom sekundárna frakcia modifikuje vlastnosti dominantného ílu. Piesočnatoílovité pôdy môžu mať vďaka prímesi hrubšieho piesku mierne lepšiu vnútornú drenáž, avšak stále ide o pôdy súdržné a ťažko spracovateľné. Prachovitoílovité pôdy kombinujú nevýhody ťažkej spracovateľnosti s náchylnosťou na zlievanie prachu. Sú extrémne náchylné na zhutňovanie a tvorbu nepriepustných horizontov, čo často vedie k povrchovému zamokreniu.